Přiveďte domů jaro – připravte jarní osení

Dnes mě na Facebooku oslovilo krásné povídání o tradici velikonoc. Ráda předávám dál….

“Rok sa s rokom streta
a po spirale casu sa nam na zenskych kruhoch opat otvaraju tieto temy z minuleho roka:
Mnohé žienky na kruhoch zdieľajú, že sa im ani nechce tento rok krášliť dom k Veľkej Noci, že sa im ani vajíčka nechcú maľovať, a aj tá oblievačka, keďže nemôžu oblievači prísť, že bude o ničom..
Svorne opisujú, že sa cítia akoby odpojené od rytmu života spojeného s kolom roka.
Áno, všetko je teraz iné. Ale kolo roka sa napriek všetkému točí ďalej, príroda bujnie a zelenie sa, a je nám veľkým požehnaním sila slnka a šťavnatosť prírody, ktorá v nás prebúdza novú nádej a novú tvorivú silu.
Veľká noc v kresťanskom zmysle umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša nie je pôvodný sviatok našich predkov, zámerne bola vložená po jarnej rovnodennosti, po prvom jarnom splne- preto je kazdy rok v inom termíne po jarnej rovnodennosti.
Napriek veľkému potlačeniu pôvodného duchovna a veľkému vplyvu kresťanstva sa na našom území nepodarilo zvyky našich predkov potlačiť, a tak sa stali súčasťou kresťanskej Veľkej Noci.
Aj v anglicky a nemecky hovoriacich krajinách málokto vie, že názov sviatku Veľkej noci – Easter, pochádza z mena pradávnej Bohyne jari Eostre a jej sviatku Ostara. U nás bol tento jarný čas od jarnej rovnodennosti tiež venovaný obyčajom a obradom, ktoré patria k ženskému vedomeckému dedičstvu. Kraľovala im staroslovanská Bohyňa Vesna, Lada a jej dcéra Ľeľa.
Maľovanie vajíčok nie je len umeleckým úkonom, alebo vizuálnym prvkom v našich príbytkoch. Je to prastarý obradný úkon ženskej mágie. Vajce. Symbol zárodku. Symbol plodnosti, tak ako naše vaječníky. Vajce z našich mýtov, ktoré bolo vajcom života, zárodku vesmíru, alebo vajce, z ktorého sa dala veštiť budúcnosť. Vajíčko, ktoré raz do mesiaca môže byť oplodnené aj v našom lone. Vajce symbol plodnosti, tak nás, ako aj úrody Zeme.
Maľovanie kraslíc bolo vždy spojené aj s poznaním ochranných a magických symbolov našich predkov, s poznaním posvätnej geometrie. S úpadkom vedomia symboliku vystriedala ornamentálnosť na krasliciach, či výšivkách. A práve v tomto období prichádza čas, kedy mnohí pátrajú po význame symbolov a ich posilňujúcom vplyve na nás, i naše prostredie. Tak to je aj pozvánka milé ženy, pre tohtoročné maľovanie vajíčok. Nájdite runové alebo iné staré symboly, ktoré vás pritiahnu, a zvedomte ich význam, a preneste ich symboliku a silu pri pomalom vedomom maľovaní na vajíčka. Takto maľované vajíčko nesie silu ženskéj múdrosti, tej ktorá vie, a spája nás s našimi predkyňami. V niektorých prameňoch sa uvádza aj obrad mágie plodnosti, kedy sa vajíčko natrelo na červeno menštruačnou krvou a zakopalo sa do Zeme. Je to nielen obrad plodnosti pre našu Matku Zem, ale aj prepojenie sa s liečivými silami Zeme a aj vápnik pre vašu záhradku ☺
Často ženy hľadajú nejaké aktivity, semináre a pobyty pre otcov a synov. A práve teraz aktuálne pletenie korbáčov je nádherným prastarým spoločným obradom pre otcov a synov. Spoločne vyhľadať vŕbu. Spoločne ju poprosiť o dovolenie vziať si zopár jej živých „vlasov“. V tejto dobe nie každý vie ako korbáč zapliesť, ale aj to si už viete dnes spoločne vyhľadať. Pre mňa je krásnym obradom určiť si pre každý prút nejakú kvalitu pre seba, ktorú potrebuje daný šibač posilniť. A teda jeden prút môže znamenať napríklad prijatie, druhý odvahu, tretí trpezlivosť…atď.
Takto vedome zapletený korbáč podporuje falickú- mužskú silu a energiu šibača.
A tým sa dostávame k pôvodnému zmyslu samotného obradu šibania. Áno, obradu. Z ktorého sa upadnutím vedomia stala bohapustá zábavka spojená s alkoholom a smradľavými voňavkami, ktoré svojou intenzitou zabíjajú jemné zmysly. Ani sa nemožno čudovať, že väčšina žien takúto nevedomú šibačku neznáša a dokonca sa pri nej cítia veľmi nedôstojne, mnohé ženy považujú násilie oblievačky, až na úrovni znásilnenia a tak všemožne unikajú, aby tomuto poníženiu nemuseli byť každoročne vystavené.
V pôvodnom obradnom zmysle vychádzajúcom z prírodného duchovna našich predkov bola šibačka aktom posvätného tvorenia mužsko- ženského princípu. Korbáč ako falický symbol a vajíčko ako yonický symbol. Korbáč upletený z mladých vŕbových prútov nesie v sebe silu a miazgu celého stromu. Pošibanie s vedomou modlitbou : „ nech sú tvoje nôžky zdravé, aby mohli stále tancovať.“ Nech sú tvoje rúčky zdravé, aby mohli tvoriť krásu. „ Nech je tvoje lono zdravé aby si bola spojená so svojou ženskou cestou.“ „ nech si zdravá, silná, vitálna, ako prúty tejto vŕby.“
= Je nádherným aktom aktívneho mužského princípu a zároveň úkonom erotickej mágie našich predkov.
A darované vajíčko je nádhernou odpoveďou na symboliku tanca dávania a prijímania. Zároveň sily spoločnej posvätbej tvorby mužsko-ženského princípu, či už v podobe muža a ženy, alebo mužsko- ženského princípu v každom z nás.
(V mnohých prameňoch sa uvádza, že samotná šibačka bola určená len pre mládencov a nezadané devy. A bol to verejne akceptovaný priestor zoznamovania a prejavenia náklonnosti – po našom flirtovania. Ja si však myslím, že pôvodne patril tento zvyk aj starším a starým, ktorý tieto požehnania sily jarnej prírody potrebujú ešte viac.)
Po dlhej zime sa naši predkovia ponárali do očistných ozdravných kúpeľov v potokoch. K nám sa tento symbol živej vody v lúčoch jarného slnka dostal aspoň v podobe oblievačky. Ak je takáto oblievačka robená tiež vedome, „ nech sa z teba zmyjú všetky strachy.. „ nech sa z teba všetka ťarcha zimy zmyje“ = je rovnako posvätným obradným úkonom, ktorý si navzájom muži ženám, a poobede ženy mužom, môžeme darovať, s úprimným prianím zdravia, ktorého dôležitosť si v tejto dobe ešte viac vážime.
A hoci je teraz tým symbolom ohňa najmä láskajúce slniečko na nebi, na ktorom sa teraz vyhrievame ako „hladné jašteričky“, urobte si priestor aj na vedomé zapálenie živého ohňa, vloženie byliniek- obetiniek s vďakou, ktorá nám veľmi dvíha vedomie, a vložte doň aj svoje priania, pre seba, pre blízkych, i pre všetky bytosti našej Matky Zeme.
Keď som o tomto všetko rozjímala sediac pri pôtočiku, zrazu na pár metrov odo mňa vynoril sa zajko. A za ním jeho družka zajačica. Hop hop, aj ma zbystrili, ale keďže som ostala pokojná a cez svoju energiu pokoja a radosti som im dala najavo, že im neublížim, hoci na pár metrov odo mňa, predsa zišli k pôtočiku sa napiť. To už som vedela, že je to pozdrav zhora, že naši predkovia stoja za nami a keď sa napojíme, môžeme čerpať silu a múdrosť z koreňov našich predkov. Bo oni prežili omnoho ťažšie lekcie a výzvy. Ďakujeme, že cez zvedomovanie obradov pôvodného prírodného duchovna, ktoré sa aj napriek násilnému potlačeniu zachovali, môžeme čerpať z múdrosti a sily našich predkov.”
Kristina Dubajova